História školy

Zo školskej kroniky

           Kedy bola najstaršia školská budova vystavená, určite nikto nevie, je to vyše 300 rokov. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1630 tu bola fara. Zo starých spisov vyplýva, že organista bol zároveň i učiteľ. Štvrťročne dostával 50 denárov na chlieb a 10 denárov za učenie. Najstaršia budova školy bola znovu prestavaná v roku 1829.

            14. IX. 1869 pri veľkom požiari škola zhorela a s ňou aj na vtedajšiu dobu vzácna 150 zväzková knižnica. Už v nasledujúcom roku bola škola znovu vystavená s nákladom 8000 zlatých. Odvtedy mala školská budova s bytom organistu strechu so škridlicou. Boli tu 2 triedy, 2 izby, kuchyňa, komora, dreváreň, maštaľ. Vydržiavateľom školy bola rímsko-katolícka obec.

            Prvým spomínaným organistom - učiteľom (1731) bol Michal Leprici, ktorý v obci pôsobil 12 rokov. Po ňom nasledovali Štefan Petrovič, Ján Muchai, obaja zomreli mladí na týfus. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1872 Jozef Prachár, ktorý ukončil „5. gymnáziu, t. j., rétoriku“, bol súčasne učiteľom, organistom i dechtickým notárom. Tunajší učitelia si na učiteľskom poste museli držať na vlastné trovy výpomocného učiteľa. V rokoch 1806 – 1903 pôsobili v Dechticiach: Ján Smolka, František Szikay, Ján Janda (otec i syn), Jozef Kopetsnyi, Rudo Špánik. Ich plat bol 427 zlatých a 41 grajciarov, plat výpomocného učiteľa bol 320 zlatých. Predsedom školskej stolice na prelome storočia bol Lenhard Krchňák, dekan - farár.

            V roku 1900 bola zriadená druhá trieda, v ktorej pôsobili Koloman Janda, Škodák, Jolanka Scherková, Anna Mihaličová, Jarobín Šonský, Alexander Rakušan, Terézia Budaj, Terézia Šetinová, Andrej Baška, Rudolf Baška, Štefan Blažke, všetky tieto mená prikladali tehličku k vzdelávaniu dechtických detí v prvých rokoch 20. storočia.       

V roku 1913 bola vystavená nová školská budova, na ktorú bol vynaložený 22 tisícový finančný náklad. Zároveň bola otvorená tretia učiteľská stanica.

A tu je niekde začiatok pôsobenia chýrnej učiteľskej dynastie Roháčovcov, ktorí učili a vychovávali niekoľko generácií   Dechtičanov.

            Na novozriadenú učiteľskú stanicu bola 9. X. 1913 zvolená diplomová učiteľka Mária Roháčová, narodená 15. IX. 1895 v Hornom Dubovom. Učiteľský diplom získala v roku 1913 v Trnave na rímsko-katolíckom učiteľskom ústave.

Za učiteľa organistu bol 1. X. 1919 zvolený jej brat Dionýz Roháč. Narodil sa 1. VIII. 1897 v Hornom Dubovom, študoval na učiteľskom ústave v Ostrihome. Víchor I. svetovej vojny ho zavial na ruský, rumunský i taliansky front. Svoje učiteľské štúdiá ukončil na I. Masarykovom učiteľskom ústave v Modre. Mária Roháčová i Dionýz Roháč sa v roku 1922 zúčastnili nostrifikačného kurzu v Trnave a zložili skúšku spôsobilosti pre ľudové školy v Bratislave.

Keď sa 4. IX. 1922 začalo vyučovanie pre 96 chlapcov a 69 dievčat, prvú triedu viedla Zlata Roháčová, druhú Mária Roháčová, tretiu Dionýz Roháč.

Roháčovci sa pedagogickej činnosti oddali naplno. Okrem základnej vyučovacej činnosti pripravovali pre svojich dechtických zverencov mnohé podujatia. Nacvičovali divadelné hry, za ich pôsobenia ich bolo 16, organizovali stromkové slávnosti, týždne slušnosti, dni čistoty, školské výstavy. Dechtické deti dobre poznali Trnavu, Smolenice, Dobrú Vodu, Šaštín, Bradlo, boli na výlete v Brne. Roháčovci zabezpečovali „hasičské výlety“, vyučovanie „samaritánov“, boli iniciátormi zbierky vajec pre sirotinec v Kláštore pod Znievom, nacvičovali kultúrne programy. Do histórie školy vošla výstava dechtických zvláštností, ktorú si prezrel i vtedajší minister školstva a osvety dr. Ivan Markovič. Navštívil Dechtice a ich školu 7. XI. 1925 a bol nadšený – vítala ho slavobrána a veľké množstvo ľudí. Sprevádzal ho zemský inšpektor Pluháŕ, trnavský inšpektor  Štancl a hlohovský inšpektor Bulovský. S prácou Roháčovcov a celej školy vyslovila inšpekcia mimoriadnu spokojnosť. Ocenili, že okrem školských povinností si títo výborní učitelia zobrali na svoje bremená i ľudový „náukobeh“, ktorý prebiehal v rokoch 1922 – 1929.

„Vydržovateľom“ školy bola v tomto období cirkevná obec a vdp. dekan Pavel Kottvan jej skutočným nestorom, aj keď sa oficiálne zriekol funkcie správcu školy v prospech D. Roháča. Nielenže prispieval finančne na vianočné darčeky pre deti, zúčastňoval sa školských akcií, ale dokázal často radikálne riešiť problémy, týkajúce sa školy.

Tak tomu bolo v lete 1924, keď vzhľadom na stále pretrvávajúce problémy s opravou školy i učiteľského bytu vehementne trval na urýchlenom zvolaní obecného predstavenstva. Oprava sa týkala zdvíhania podláh, nových okien, dlážky, strechy, kuchyne, ohrady, chlievov i záchodov.

22. 8. 1928 je v dejinách školy zapísaný čiernymi písmenami. Je to deň úmrtia Márie Roháčovej. V smútočnej reči ju školský inšpektor J. Štancl nazval výbornou učiteľkou a vychovávateľkou národa a miestny duchovný P. Kottvan žiariacou hviezdou. Dechtická škola v nej stratila neúnavnú výchovnú pracovníčku, ktorej 15 – ročná školská práca začala i skončila v Dechticiach a celá jej životná dráha bola venovaná výchove slovenskej mládeže.

            Desiaty školský rok od vzniku ČSR bol v obci pochmúrny i pre rozšírenie nákazlivej choroby – týfu.

A aké boli oslavy 10 – výročia republiky? Bola zapálená vatra slobody, organizovaný lampiónový sprievod šiel obcou, žiaci spievali viachlasné piesne. Súčasťou osláv bolo i odhalenie pomníka padlých, tu rečnil školský inšpektor Štancl.

            Pedagogickému zboru na čele s Dionýzom Roháčom začalo svitať na lepšie časy v súvislosti so školskými priestormi. V roku 1937 daroval farár Pavel Kottvan farský pozemok vo výmere 4800m, ktorý bol určený na výstavbu novej školy. Po mnohých ťažkostiach sa v máji 1938 začalo so stavbou päťtriednej školy s učiteľským bytom. Plány zhotovil dechtický rodák, architekt Michal Hutta, stavbu realizoval Ing. Jozef Doležal a syn zo Skalice. 645 tisícovým nákladom bola nová školská budova dokončená a slávnostne posvätená 27. 8. 1939. Stále sa používala i stará budova. Začiatkom tohto nového obdobia školy sa počet žiakov pohyboval od 250 do 280 a počty detí v 6. ročníku často presahovali počet 40-50 žiakov.

            V pedagogickom kolektíve sa objavujú nové mená – Jozef Gebauer, Mária Majeková, Ján Drgoň, Štefan Remenár, Ernest Bako, Oľga Danková, Oľga Vinklerová, Štefan Pavelka,…

            Vojnové udalosti ovplyvnili i chod školy. Vyučovanie bolo často prerušené kvôli náletom. 10. 4. 1944 dostali obidve školské budovy nových obyvateľov. Vyučovanie bolo prerušené, všetky priestory obsadila najprv nemecká armáda, potom robotníci pracujúci na opevňovacích prácach, neskôr 130 členné frontové divadlo a dokonca aj poľná nemocnica. Tak ako dedina, ani škola sa nevyhla zásahom postupujúcich armád pri prechode frontu v apríli 1945. Vojna kruto zasiahla aj do života dvoch rodín dechtických školákov. 13 ročná Irena Čapkovičová prišla o život pri prechode frontu, druhák Jozef Hlavatovič zomrel následkom poranení pri výbuchu granátu tiež v apríli 1945. Poškodenie školských budov sa odhadlo na 38 tis. Kčs a dlhší čas trvalo, kým boli všetky škody odstránené.

Na základe rozhodnutia SNR zo dňa 6.IX. 1944 č. 5, resp. 16. V. 1945 č. 45 bola aj dechtická škola poštátnená.

Významným medzníkom v chode školy bol 9. XI. 1951, keď sa začalo vyučovanie na novozriadenej Jednotnej škole, ktorá mala 9 tried – 5 národných a 4 stredné. K dechtickým žiakom pribudli i žiaci z Kátloviec

   a Dobrej vody, ktorí dovtedy navštevovali školu v Chtelnici.

            Po ukončení stredného stupňa školy boli na konci školského roku vedomosti preverované ústnymi i písomnými skúškami zo slovenského jazyka, matematiky a ruského jazyka. Predsedom skúšobnej komisie bol vždy pedagóg z inej školy – Ľ. Eliáš z Kátloviec, J. Hríbik z  Trnavy.

            V tomto období (1951 – 1952) nastupujú do učiteľského povolania v dechtickej škole Emil Čapoš a Jozef Janáček, výrazné učiteľské osobnosti, ktoré dve desiatky rokov vplývali na vedomosti i správanie sa žiakov.

            7. X. 1965 bola ustanovujúca schôdzka ZRPŠ (dovtedy pracovalo rodičovské združenie). Prvým predsedom bol František Sliva, v ďalších rokoch Františka Drgoňová, Viliam Benovic, Ján Benda, Estera Galuszková, Emil Hutta, Miroslav Machovič, Jozef Sliva, Ing.Filoména Dovičičová, Zuzana Uhrová.

            K 1. IX. 1958 po dlhoročnom, obetavom pôsobení na škole odchádzajú na zaslúžený odpočinok Dionýz Roháč, Mária Roháčová (rod. Huttová) Zlata Roháčová . Svojou poctivou „kantorčinou“ si postavili v srdciach dechtických žiakov pomník.

            Do funkcie riaditeľa školy bol menovaný Jozef Janáček, zástupcom riaditeľa sa stal Milan Bílik, od roku 1962 Emil Čapoš. Na základe nového školského zákona z roku 1960bola zriadená Základná deväťročná škola v Dechticiach.

            A učiteľa v tomto období? Emil Krchnár, Filoména Kostolanská, Jaroslava Lutzbauerová , manželia Domonkošoví, Anežka Matúšová, Viola Páleníková - Štibraná, Mária Holešová, Janka Bokorová, Mária Jediná, Elena Císarová, Rozália Bednáriková, Ondrej Kasper, Veronika Baťková -Vasilescu – to sú mená, ktoré už hádam každému z ich žiakov majú čo povedať. 

            10. VI. 1968 zomrel Dionýz Roháč, dlhoročný riaditeľ dechtickej školy (1919 – 1958).  Dechtice sa rozlúčili s pedagógom, pre ktorého výchova a vzdelávanie detí bolo poslaním. Jeho meno dodnes v obci „žije“.

            Koncom 60-tych rokov kulminoval počet žiakov nad 300, vyučovanie prebiehalo v 3 budovách, a tak sa v októbri 1969 začalo s prístavbou k hlavnej školskej budove. Slávnostne bola odovzdaná do užívania v júni 1971, pribudli 4 učebne, dielňa, kotolňa, sklad uhlia, všetko v hodnote 1 200 760 Kčs. Splnil sa sen žiakov a rodičov - vyučovanie v jednom objekte.                                                                              

Staršia školská budova sa od roku 1983 začala využívať ako školská stravovňa, táto sa v roku 1994 zlúčila s jedálňou MŠ.

            Zmeny nastali vo vedení školy. V roku 1971 odchádza Jozef Janáček za okresného školského inšpektora, riaditeľom školy sa stal Jaroslav Císar (1971 – 1973). Od roku 1973 funkciu riaditeľa školy preberá Imrich Gažovič, školu viedol do roku 1990. Zástupcom  zostal Emil Čapoš, od roku 1975 Veronika Vasilescu.

           Neoddeliteľnou súčasťou života školy boli školníčky: Mária Kolesíková, Štefánia Drgoňová a Melánia Holická.  

            Významnou akciou, ktorá pomohla hlbšie rozvíjať telesné zručnosti a športovú zdatnosť žiakov, bolo vybudovanie nového ihriska na školskom dvore v roku 1974. Okrem vedenia školy sa na jeho výstavbe podieľali najmä JRD Dechtice a Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky.

            V roku 1975 sa škola skontaktovala so školou v Dolných Dunajoviciach, tento kontakt v rôznych podobách (dopisovanie, vzájomné stretnutia žiakov a učiteľov) trvá do súčasnosti.

             Od roku 1975 sa ZDŠ postupne mení na ZŠ, oficiálne od 1. septembra 1978 je v obci Základná škola Dechtice.

            V roku 1979 sa rozšírili rady dechtických školákov a žiakov z Dobrej Vody, hoci ich spoločný počet 217 už neprevýšil najvyšší počet žiakov zo školského roku 1964/1965, kedy ich bolo 324. Po 15 rokoch sa na Dobrej Vode obnovila činnosť plnoorganizovanej základnej školy, a tak spolu s dobrovodskými žiakmi odišla k 1. IX. 1994 aj časť pedagogického kolektívu – M. Holešová, K. Osvaldová, I. Gažovič, Ľ. Ružičková.

            Školský a mimoškolský život dechtických žiakov   v 

70-tych a 80-tych rokoch bol pestrý a pútavý. Pracovali v pionierskej organizácií, v rôznych krúžkoch – napr. v literárnom, šikovných rúk, technickom, filatelistickom, dramatický krúžok pod vedením Kataríny Osvaldovej, Zlatice Slančíkovej, Evy Szabovej a Marty Rajnícovej nacvičil v rokoch 1972 – 1988  11 divadelných hier.

            Žiaci a ich pedagógovia sa zúčastňovali verejnoprospešných prác, zberu druhotných surovín, liečivých rastlín, prípravy kultúrnych programov, detských karnevalov, športových podujatí, výtvarných, speváckych i recitačných súťaží. S ohlasom detí sa stretli pravidelné besedy so spisovateľmi Milošom Krnom a Máriou Ďuríčkovou. Žiaci vysádzali stromčeky, dopestovávali zeleninu, viedli si protipožiarne hliadky i zdravotnícke súťaže.

            Poznávacie výlety, často niekoľkodňové, sa stali súčasťou školskej práce, cesty dechtických žiakov smerovali do mnohých kútov Slovenska a Čiech.

A s akými menami vyučujúcich sa stretávajú dechtické deti v tomto období?

Alžbeta Šmídová, Anastázia Hudecová, Ružena Svitková, Eva Lustigová, Vojtech Paulíni, Antónia Gažovičová, Ľubomíra Pleváková, Božena Macháčová (1987), Zlatica Slančíková, Tibor Chmura, Ida Holkovičová, Jozefína Fančovičová,  Katarína Osvaldová, Marta Rajnícová, Marta Lacenová, Beáta Poloncová, Daniela Šprochová, Marta Ševčovičová, Mária Crhoňová, Gabriela Pavlechová, Ervín Benuščák, Marta Krišová, Júlia Slobodová, Ľubica Ružičková, Pavol Zetocha, Daša Mórová, Anna Dzurenková.   

            Spoločenské a politické zmeny v spoločnosti v roku 1989 zmenili i tvár školy. Do funkcie riaditeľa bol v. r. 1990 zvolený Ervín Benuščák, zástupkyňou sa stala Marta Krišová.

V tom istom roku sa vedeniu školy v spolupráci s obecným úradom podarilo opäť rozšíriť učebné priestory pre žiakov prestavbou prvého poschodia učiteľského bytu, aby tak škola získala dve nové učebne. Od roku 1993 pôsobí ako zástupkyňa Zlatica Slančíková a stálym členom pedagogického zboru sa stal duchovný Michal Mikuška. V roku 1996 odišiel Ervín Benuščák do dôchodku, zanechal po sebe dlhoročnú poctivú učiteľskú prácu.

Riaditeľskú štafetu prevzala Zlatica Slančíková, zástupkyňou sa stala Marta Rajnícová. Od roku 2004 je riaditeľkou Marta Rajnícová, zástupkyňou bola do roku 2006 Zlatica Slančíková, po nej funkciu prebrala Emília Uváčková. V tom istom roku nastúpil namiesto duchovného Michala Mikušku nový správca farského úradu Mário Bosý. Škola sa rozlúčila so skvelou učiteľkou Zlaticou Slančíkovou, ktorá zo zdravotných dôvodov odišla do dôchodku. V dechtickej škole zanechala trvalé a pevné stopy svojej pedagogickej i riadiacej práce.

Žiaľ, dvaja z tých, ktorí viedli školu len v nedávnej minulosti, už nie sú medzi nami. Do učiteľského neba navždy odišli Imrich Gažovič a Marta Krišová.